Obdobie od konca 18. storočia do konca 19. storočia, v ktorom vzniká mnoho významných umeleckých diel z oblasti maľby, hudby, literatúry a filozofie, sa nazýva romantická éra. Hlavnými motívmi umelcov v tomto období boli túžba, láska a samota, ako aj strašidelné, podvedomé, fantastické a dobrodružné príbehy, ktorým ľudia nedokážu odolať. Romantické umelecké diela sú formované duchom individualizmu a často prinášajú melancholickú až smutnú náladu. Ale rozhodne stojí za to ho vidieť, preto sme v tomto článku zozbierali zaujímavosti o najdôležitejších dielach maľby, literatúry a hudby z obdobia romantizmu. Dúfame, že budete aj naďalej ohromení jedinečnosťou romantického umenia!
Významné umelecké diela z obdobia romantizmu – maľba
Túžba, typická pre romantizmus, uniknúť z reality a ponoriť sa do fantastického sveta sa najlepšie prejavuje v maľbe. Hlavným predstaviteľom je maliar, kresliar a grafik Caspar David Friedrich (1774-1840). Jeho diela reprezentujú epochu, pretože spájajú mnohé charakteristické črty romantizmu. Friedrichove slávne obrázky, ako napríklad „Tulák nad morom hmly“, odhaľujú svetonázor charakterizovaný melanchóliou, bezmocnosťou a zároveň túžbou po domove – protirečiacimi pocitmi, z ktorých ľudia nevedia nájsť cestu von. U Friedricha, rovnako ako u ostatných maliarov z tohto obdobia, reprezentácia prírody odráža vnútorný svet človeka. Krajina často pôsobí neskrotne a tajomne – rovnako ako ľudská duša. Ďalším významným predstaviteľom maliarstva z obdobia romantizmu je Philipp Otto Runge (1777-1810). Jeho obraz „Ráno“ odkazuje na slávny motív modrého kvetu – symbolu túžby, putovania a lásky, ktorý prvýkrát použil básnik Novalis. Ďalšími slávnymi maliarmi z obdobia romantizmu sú Johann Martin von Rohden (1778-1868), Carl Gustav Carus (1789-1869) a Ludwig Richter (1803-1884).
Romantika v literatúre
Najdôležitejším sprostredkovateľom nových myšlienok bola nepochybne literatúra. Básnik Novalis bol vlastne prvým, kto použil termín „romantizmus“. Literatúra z tohto obdobia bola akýmsi únikom z reality kapitalistického, ziskového sveta. Charakteristické pre to boli fantastické príbehy o dobrodružstve, cestovaní a láske, v ktorých nemožno presne rozlíšiť realitu a sny. Príkladom toho sú diela „Wilhelm Meisters Lehrjahre“ od Goetheho, „Ze života dobra pro nic“ od Eichendorffa a „Životné pohľady na mačku Murra“ od E.T.A. Hoffmann. A pokiaľ ide o poéziu – bola to veľmi zvláštna a dôležitá forma prejavu pre romantikov. Prostredníctvom svojej poézie by mal umelec vytvoriť ideálny svet, ktorý odráža jeho nápady, pocity a sny. Z tohto dôvodu to bola spontánna, miestami melancholická poézia, ktorá zaujme svojou jednoduchosťou a dokonalosťou. Básne sú často venované pocitu bezdomovectva a putovania alebo opisujú magicky krásne obrazy prírody, ako napríklad Eichendorffov „Mondnacht“. Ďalšími významnými predstaviteľmi romantizmu v oblasti literatúry sú August Wilhelm Schlegel (1767-1845), Friedrich Schlegel (1772-1829), Clemens Brentano (1778-1842), Achim a Bettina von Arnim, ako aj bratia Grimmovci.
Romantické umelecké diela z oblasti hudby
Romantizmus má v hudbe aj svojich významných predstaviteľov. Patria sem svetoznámi skladatelia Franz Schubert (1797-1828), Robert Schumann (1810-1856), Richard Wagner (1813-1883), Giuseppe Verdi (1813-1901), Johannes Brahms (1833-1893), Hector Berlioz ( 1803 -1869), a v neposlednom rade Richard Strauss (1864-1939). Dá sa povedať, že hudba z tohto obdobia najlepšie vyjadruje obrovskú rozmanitosť pocitov, ktoré myšlienky romantizmu vyvolávajú. V tomto období sa orchester rozšíril, aby melódii poskytol jemnejšie nuansy a ohromil poslucháča. Pre romantickú hudbu je charakteristické, že prekračuje hranice – napríklad pevné pravidlá harmónie, takže výsledok je na konci jedinečný..